Vážený pán šéfredaktor,

Vážená redakcia,

obraciam sa na Vás v nadväznosti na niekoľko článkov reagujúcich na súčasnú situáciu na SDU týkajúcich sa údajných pochybení prof. Folettiho. V doposiaľ uverejnených textoch zaznievajú anonymné tvrdenia, ktoré vytvárajú určitý obraz situácie. Tento obraz je však podľa môjho názoru založený predovšetkým na osobných pocitoch a presvedčeniach oznamovateliek a nie je podaný vyvážene. Ako osoba, ktorá s pánom profesorom dlhodobo spolupracuje či už ako študentka alebo zamestnankyňa Re:centu, považujem preto za férové a potrebné pridať aj svoj pohľad.

·        V článkoch sa opakovane používa pojem „manipulácia“ ako konštatovanie faktu. Ide pritom o odborný psychologický termín s konkrétnym významom. Jeho používanie v mediálnom priestore ako hotového faktu bez odborného posúdenia považujem za problematické.

Rovnako považujem za problematické, že závery šetrenia ochrankyne práv s týmto termínom taktiež narábajú, hoci podľa mojich vedomostí na šetrení neparticipoval odborník v oblasti psychológie alebo vzťahovej dynamiky. Napriek tomu je tento záver uvádzaný ako jeden z dôvodov ukončenia pracovného pomeru.

V článkoch sa uvádza, že medzi manipulačné techniky patrí napríklad to, že si profesor „zapamatuje si vaše jméno“, „víc s vámi komunikuje“ alebo „ptá se, co studujete“.

Prezentovať tieto prejavy ako manipulatívne stratégie považujem za silne sugestívne. Z mojej skúsenosti ide o elementárny pedagogický záujem o študentov. Redukovať prirodzenú komunikáciu medzi vyučujúcim a študentom na „techniku manipulácie“ je výrazne hodnotiace a vytvára dojem úmyselnosti bez akýchkoľvek dôkazov.

·        Je pravda, že prof. Foletti nadväzuje so študentmi priateľský kontakt aj mimo výučby. Hoci to nemusí byť úplne normatívne v českom akademickom prostredí, priateľské či neformálnejšie vzťahy medzi vyučujúcimi a dospelými študentmi nie sú ojedinelé. Z mojej osobnej skúsenosti sa nejedná o problematické správanie. Tvrdenia, že si prof. Foletti cielene vyberá určitých študentov už na začiatku štúdia (najmä introvertnejšie osobnosti, ktoré neskôr „nebudú spochybňovať jeho autoritu“)  považujem za absolútne zavádzajúce a nepravdivé. Okruh študentov, ktorí s prof. Folettim spolupracujú, je veľmi rôznorodý osobnostne aj názorovo. Sama sa s týmto opisom nijako nestotožňujem. Prof. Folettiho nepoznám ako človeka, ktorý by neprijímal kritiku alebo si budoval okruh nekritických „poskokov“.

·        Za mimoriadne problematické považujem aj označovanie spolupracovníkov za „sektu“ a vytváranie obrazu profesora ako fanatika, ktorý si takúto skupinu zámerne buduje. Opäť sa jedná o veľmi konkrétny pojem, ktorý sa napriek tomu že je značne nepatričný a lživý objavuje v médiách a je prezentovaný ako fakt. Takéto nálepky výrazne negatívne zasahujú nielen osobu samotného profesora ale aj všetkých jeho spolupracovníkov.

·        V článkoch je kritika používania smartfónov prezentovaná ako forma nátlaku a izolovania „svojich“ ľudí od zvyšku SDU, rodín, priateľov a pod. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že v skutočnosti ide o čisto osobné presvedčenie profesora o negatívnom vplyve digitálneho prostredia. Ja sama som smartfón v posledných rokoch striedavo používala aj nepoužívala a jeho prístup ku mne sa na tomto základe nijako nemenil. To samé rovnako platí aj v otázkach cestovanie domov za rodinou či osobného štýlu obliekania – nikdy som nemala pocit, že by som sa mala prispôsobovať preferenciám prof. Folettiho za účelom získania jeho priazne ako je to v článkoch prezentované.

·        Odmietam tiež tvrdenia, že by bol prof. Foletti z veľkej časti zodpovedný za polarizáciu SDU alebo že by sa dopúšťal ohovárania kolegov s cieľom rozdeľovať pracovisko. Moja skúsenosť je opačná – už od začiatku štúdia som sa stretávala s negatívnymi a dehonestujúcimi prejavmi voči profesorovej osobe zo strany iných pedagógov či študentov, a to priamo na prednáškach aj mimo nich. Viacerí z nás tieto skúsenosti zverili pani ochrankyni práv, no zostali bez odozvy.

·        V článkoch sa taktiež objavilo tvrdenie, že prof. Foletti vyvíja nadmerný tlak na študentov. Absolvovala som s ním viacero predmetov a písala pod jeho vedením bakalársku prácu. Jeho nároky považujem za porovnateľné s ostatnými vyučujúcimi na SDU a primerané vysokoškolskému stupňu vzdelania.

Vyjadrenia ako „Velmi často se v knihovně fakulty dělo, že přišel k vám, sáhl vám shora na rameno nebo na temeno hlavy. Ptal se, co studujeme, a řekl, že potřebuje s něčím pomoct“ či „Chtěl různé věci, od drobných úkolů jako nachystání občerstvení nebo mytí nádobí na večírku až po editaci textu, mailu nebo korespondence“ sú opäť raz podávané bez širšieho potrebného kontextu. Tieto situácie sa týkajú študentov, ktorí pracujú pre Re:cent ako študenti asistenti. Uvedené činnosti sú súčasťou pracovnej náplne a boli dohodnuté pred uzavretím pracovnej zmluvy. Ich prezentovanie bez uvedenia tejto skutočnosti vytvára dojem zneužívania, ktorý nezodpovedá realite.

·        Osobne sa ma veľmi dotýkajú bezpredmetné obvinenia z údajného preferenčného zaobchádzania s „vybranými študentmi“. Takéto tvrdenia sú lživé, urážlivé a potenciálne poškodzujúce, keďže spochybňujú našu prácu, úsilie a výsledky. Tvrdenie, že vybraným študentom boli neoprávnene predlžované termíny odovzdania prác, považujem za zavádzajúce. Každé predĺženie termínu podliehalo schváleniu vedenia SDU. Rovnakú možnosť má každý vyučujúci pre študentov, ktorým viedol prácu. To, že tak prof. Foletti v konkrétnych prípadoch učinil nie je v žiadnom prípade znakom preferenčného prístupu ale prejavom empatie a ľudskosti.

Vyššie uvedené body predstavujú len časť z veľkého množstva zavádzajúcich až lživých informácií, ktoré sú v médiách prezentované v dekontextualizovanej podobe ako hotové fakty. Takýto spôsob interpretácie závažnej situácie považujem za mimoriadne problematický, pretože zásadne ovplyvňuje verejnú mienku a zasahuje do dobrého mena konkrétnych osôb aj celého pracoviska.

Je poľutovaniahodné, že sa redakcia DeníkuN podľa môjho názoru nepokúsila o dôslednejší zber rôznych pohľadov na danú situáciu, hoci ide o tému, ktorá sa dotýka nemalého množstva ľudí. Ak sú publikované anonymné a závažné obvinenia, o to väčšia by mala byť snaha o vyváženosť, kontext a priestor aj pre druhú stranu. Nepopieram právo kohokoľvek hovoriť o svojej skúsenosti. Zároveň však považujem za nevyhnutné, aby boli v záujme férovej verejnej diskusie vypočuté aj hlasy tých, ktorých skúsenosť je odlišná.

Preto Vás týmto žiadam o zverejnenie môjho stanoviska.

S pozdravom,

Janette Rendeková